Napísali o projekte Malý Dunaj III.
ARCH 05/2014
Bytový komplexBratislava-Podunajské Biskupice
SPDe architekti
Harmonická koexistencia
Už samotný termín koexistencia predstavuje kvalitné jestvovanie, spolunažívanie, spoločnú existenciu dvoch alebo viacerých
javov, faktov, prvkov, ktoré jestvujú v rámci určitého celku v navzájom prospešnom, „symbiotickom“ spolužití v tom istom
čase a na tom istom mieste. Načo teda ešte pridávať aj slovo harmonická? Slovné spojenie harmonická koexistencia je zámerným
umocnením predchádzajúceho, prejavom nielen spoločnej korektnej existencie, ale ideálneho spolužitia – v tomto prípade
dvoch bytových domov na križovatke Kazanskej a Popradskej ulice, ktoré sú poslednou treťou časťou komplexu Malý Dunaj.
Ide o harmonickú koexistenciu dvoch domov navzájom, domov s prostredím, s okolitou zástavbou, s obyvateľom, ktorý chce
v priľahlom parčíku či na detskom ihrisku stráviť čas.
Rukopis SPDe
Bytové domy Malý Dunaj III. majú veľa spoločného, ale zároveň každý z nich je individualitou, sú ako dvaja súrodenci – takí podobní
a zároveň takí odlišní. Evidentný je rukopis ateliéru SPDe v čistučkej belosti fasád s cielene „rozihraným“ rastrom okien.
Rozprávanie o koncepte týchto budov nemožno nezačať dvoma najsilnejšími dojmami, ktorými na pozorovateľa nepochybne
pôsobia. Svieži zelený zvlnený trávnatý kúsok prírody v tejto sídliskovej džungli a priamo z terénu vyrastajúce dve solitérne hmoty
– 8-podlažné bytové domy, jeden bodový a druhý sekciový s nepatrnou odlišnosťou bielo žiariacich fasád.
Zelená vlna
„Dva domy na zelenej vlne, dva jednoduché kubusy vyrastajúce zo zelene“ – tak znela podľa Alexandra Schleichera, jedného
z architektov SPDe, základná koncepcia návrhu zástavby dvojice objektov na trojuholníkovom pozemku s elegantnou a jednoduchou
sadovou úpravou mierne zvlneného sviežo sa zelenajúceho terénu. Terénna vlna reflektuje rôzne výškové úrovne podzemných
garáží, ktoré zaberajú dve podzemné podlažia takmer pod celým pozemkom, a zároveň zónuje verejný priestor medzi objektmi na
rušnejšiu komunikačnú a pokojnejšiu oddychovú časť. Fasáda objektu je ako koža ľudského organizmu, ochraňujúca
vnútorný organizmus v prvom rade pred vonkajšími vplyvmi. Môže presne vypovedať o tom, čo sa pod ňou odohráva. Fasáda domu
vytvára jeho vonkajší obal – kožu –, vnútorná obytná funkcia je zabalená do obalu fasády. Fasáda domu nemusí vždy vypovedať
navonok o charaktere, vlastnostiach a funkcii vnútorného usporiadania priestorov. Obidva bytové domy pôsobia ako kompaktné
kvádre bez akýchkoľvek vyčnievajúcich fasádnych prvkov, zdanlivo aj bez balkónov. Všetky okenné otvory a lodžie, ako aj veľkoplošné
zasklenie schodiska sa nachádzajú za vonkajším lícom budovy – iluzívny obal mätúci ľudské zmysly.
Podunajské Biskupice, tesné susedstvo so Slovnaftom a pomerne frekventovaná Kazanská ulica nepatria
k práve najatraktívnejším lokalitám pre bývanie. Napriek tomu po celej dĺžke Kazanskej ulice sa strieda prímestská
zástavba panelových domov s málopodlažnou zástavbou tradičných biskupických rodinných domov. V smere od Uzbeckej
ulice sa výstavba na obidvoch stranách ulice zahusťuje a pásy už vzrastlej zelene sú nahradené súčasnou výstavbou
nadmieru pestrofarebných polyfunkčných bytových domov s podnožou občianskej vybavenosti.
A teraz príde ten nečakaný okamih – pri pokračovaní v chôdzi alebo jazde autom po Kazanskej za ostatný oranžovo-modrý objekt
sa za miernym ohybom ulice otvorí veľmi príjemný pohľad. Podnož s radom obchodov mizne a nahrádza ju upravený zelený parčík
s čisto bielymi solitérmi bytových domov. Vtedy si človek povie, že práve toto obytné prostredie je príjemné a vkusné.
Malý, ale veľmi efektívne využitý pozemok je optimálne zastavaný a zároveň maximálne humánny vzhľadom k obyvateľom obidvoch
domov a aj vzhľadom k pasantom prechádzajúcim okolo. Mikropriestor súkromného aj verejného priestranstva medzi dvoma
objektmi zahŕňa kvôli bezpečnosti uzavreté detské ihrisko, umiestnené vo vyššej časti terénnej vlny na zelenej streche garáží, a malý
parčík s lavičkami, oddelený od frekventovenej komunikácie deliacou zeleňou.
Počin autorov nenavrhnúť odsadenú podnož s obchodnou vybavenosťou a ponechať kubusy objektov vyrastať priamo z terénu
bol prozreteľný a má neskutočne blahodarný účinok dokonca bez straty prenajímateľných priestorov obchodných prevádzok. Tieto
sa nachádzajú po dve v parteri každého z dvoch objektov.
Fasáda domu vytvára jeho vonkajší obal – kožu –, vnútorná obytná funkcia je zabalená do obalu fasády.
Sofistikovaný exteriér objektu predpokladá nemenej premyslený interiér. Vstupné priestory do bytového domu sú v každom prípade vizitkou architekta, ktorý ich navrhoval, zrkadlom kultúrnosti národa a v neposlednom rade aj úrovne či štandardu poskytovaných bytov a služieb. Tieto bytové domy poskytujú skôr stredný štandard bývania a napriek tomu vstupné priestory poskytujú obyvateľom dostatok priestoru s upokojujúcim pohľadom do parkovej zelene bytového domu a bezbariérový prístup k schodisku a výťahu. Táto investícia do vzdušného spoločného priestoru by bola ešte lepšie využitá, ak by sa tu nachádzali ľubovoľne zariaditeľné spoločenské priestory pre voľný čas, relax, jednoduchý šport či hru detí, ako to vidíme u rakúskych susedov práve pri minimalistických a sociálnych konceptoch bývania, kedy podobné priestory akoby nahrádzali chýbajúci spoločenský priestor bytu. Zvolený konštrukčný modul kombináciou rozponov 7,2 a 7,5 m a nepravidelné rozmiestnenie okien na fasáde umožňujú variabilné striedanie bytov jedno- až trojizbových o plošnej výmere 39 až 92 m2. Radenie priestorov bytov je jednoduché a účelné. Byt je zväčša tvorený okrem predsiene a kúpeľne s WC otvoreným obytným priestorom obývačky a obytnej kuchyne s jedálňou a jednou alebo dvoma spálňami. Ku každému bytu prináleží zapustená lodžia s rohovým oknom, prístupná len z obývacej izby alebo aj zo spálne. Kompozičná hra na fasáde „rozposúvaných“ okenných otvorov vytvára odlišné možnosti interiérových riešení totožných izieb s rovnakou podlahovou plochou. Lodžie sú v obidvoch objektoch zoraďované nad sebou, avšak sú akoby „prezlečené“ do vzhľadu okenných otvorov.
Domy sú ako dvaja súrodenci – starší a väčší brat menšieho brata.
Dva solitérne objekty sú prepojené v úrovni 1. a 2. PP spoločných garáží. Skôr postavený objekt B s ôsmimi nadzemnými podlažiami
vrátane 1. NP s veľkorysými vstupnými priestormi, pivničnými kobkami, priestorom plynovej kotolne má dve sekcie, každú so štyrmi
bytmi na podlaží. Zvonka pôsobí ako opticky nižší a prevládajúco horizontálny objekt. Jeho horizontalitu umocňujú zvýraznené línie
okien podporené sivými medziokennými stenami a prebiehajúcimi horizontálami parapetov a plných zábradlí zapustených lodžií.
Horizontálny parapet dokonca vytvára kulisu šikovne „zamaskovaného“ veľkoplošného zasklenia obidvoch schodísk.
Aktuálne skolaudovaný bodový bytový dom A, rovnako koncipovaný ako osempodlažný so štyrmi bytmi prístupnými z pozdĺžneho
chodbového priestoru na podlaží, s občianskou vybavenosťou v parteri má jediný zo severnej fasády vyčnievajúci transparentný
objem priečne prevetrávaného schodiska. Keďže objekt svojím pôdorysným tvarom je štvorec s dĺžkou jednej strany rovnakou, ako je
hĺbka jeho staršieho brata – sekciového bytového domu –, pôsobí subtílnejšie a vyššie.
Diaľkové pohľady na bytové domy Malého Dunaja vyzerajú priaznivo. Tak ako špecialisti na pasívnu dopravnú bezpečnosť
odporúčajú biele autá ako najlepšie viditeľné na cestách, rovnako v hustej štruktúre novej a pestrej zástavby tejto časti Bratislavy si
nemožno pomýliť z diaľky viditeľné číro biele fasády dvojice harmonicky koexistujúcich bytových domov ateliéru SPDe.
Kiež by podobných bielučkých plachetníc bolo v šírom mori priemernosti čím ďalej, tým viac...
Ľuba Selcová